I verbi zeneixi
Contegnui
Verbi regolari
O zeneise o l’à quattro coniugaçioin regolare:
- a primma coniugaçion, con l’infinio in -â;
- a segonda coniugaçion, con l’infinio in -ei;
- a tersa coniugaçion, con l’infinio in -e;
- a quarta coniugaçion, con l’infinio in -î.
Feua da-a terminaçion de l’infinio, a segonda e a tersa coniugaçion en do tutto pæge.
| 1ª intrâ | 2ª taxei | 3ª çerne | 4ª partî | |
|---|---|---|---|---|
| Indicativo presente | ||||
| mi | intro | taxo | çerno | parto |
| ti | t’intri | ti taxi | ti çerni | ti parti |
| lê | o/a l’intra | o/a taxe | o/a çerne | o/a parte |
| niatri | intremmo | taxemmo | çernemmo | partimmo |
| viatri | intræ | taxei | çernei | partî |
| lô | intran | taxan | çernan | partan |
| Indicativo imperfetto | ||||
| mi | intrava | taxeiva | çerneiva | partiva |
| ti | t’intravi | ti taxeivi | ti çerneivi | ti partivi |
| lê | o/a l’intrava | o/a taxeiva | o/a çerneiva | o/a partiva |
| niatri | intravimo | taxeivimo | çerneivimo | partivimo |
| viatri | intravi | taxeivi | çerneivi | partivi |
| lô | intravan | taxeivan | çerneivan | partivan |
| Indicativo futuo | ||||
| mi | intriò | taxiò | çerniò | partiò |
| ti | t’intriæ | ti taxiæ | ti çerniæ | ti partiæ |
| lê | o/a l’intrià | o/a taxià | o/a çernià | o/a partià |
| niatri | intriemo | taxiemo | çerniemo | partiemo |
| viatri | intriei | taxiei | çerniei | partiei |
| lô | intrian | taxian | çernian | partian |
| Conzontivo presente | ||||
| che mi | intre | taxe | çerne | parte |
| che ti | t’intri | ti taxi | ti çerni | ti parti |
| che lê | o/a l’intre | o/a taxe | o/a çerne | o/a parte |
| che niatri | intremmo | taxemmo | çernemmo | partimmo |
| che viatri | intræ | taxei | çernei | partî |
| che lô | intran | taxan | çernan | partan |
| Conzontivo imperfetto | ||||
| che mi | intresse | taxesse | çernesse | partisse |
| che ti | t’intresci | ti taxesci | ti çernesci | ti partisci |
| che lê | o/a l’intresse | o/a taxesse | o/a çernesse | o/a partisse |
| che niatri | intrescimo | taxescimo | çernescimo | partiscimo |
| che viatri | intresci | taxesci | çernesci | partisci |
| che lô | intressan | taxessan | çernessan | partissan |
| Condiçionale | ||||
| mi |
intrieiva , intriæ |
taxieiva , taxiæ |
çernieiva , çerniæ |
partieiva , partiæ |
| ti | t’intriësci | ti taxiësci | ti çerniësci | ti partiësci |
| lê |
o/a l’intrieiva , o/a l’intriæ |
o/a taxieiva , o/a taxiæ |
o/a çernieiva , o/a çerniæ |
o/a partieiva , o/a partiæ |
| niatri | intriëscimo | taxiëscimo | çerniëscimo | partiëscimo |
| viatri | intriësci | taxiësci | çerniësci | partiësci |
| lô |
intrieivan , intriæn |
taxieivan , taxiæn |
çernieivan , çerniæn |
partieivan , partiæn |
| Imperativo | ||||
| (ti) | intra | taxi | çerni | parti |
| (viatri) | intræ | taxei | çernei | partî |
| Partiçipio presente | ||||
| intrando | taxendo | çernendo | partindo | |
| Partiçipio passou | ||||
| introu | taxuo | çernuo | partio | |
| intrâ | taxua | çernua | partia | |
| intræ | taxui | çernui | partii | |
| intræ | taxue | çernue | partie | |
Longhixe de vocale de l’indicativo futuo
Pe-e forme de l’indicativo futuo de primma e tersa persoña scingolare, a terminaçion a l’é scrita pe convençion -iò e -ià. In realitæ, s’attreuva de fòrte oscillaçioin inta prononçia de vocale finale, mascime pe-a primma persoña, donde a vocale a tende à ëse longa à Zena [maŋˈdʒjɔː] e curta inta ciù parte de atre zöne [maŋˈdʒjɔ].
A convençion de marcâ l’açento grave in sce ste doe forme a l’à l’avvantaggio de permette de distingue a forma de l’infinio (mangiâ ) da quella do futuo (mangià).
O mòddo imperativo
- Feua de forme da segonda persoña, mostræ inta töa, e voxe de l’imperativo se forman comme quelle do conzontivo presente: sciù, intremmo!
- Pe-o negativo s’addeuvia a forma no stâ à + infinio: no stæ à vegnî, no stâ à parlâghe.
- Quande a segonda persoña scingolare de l’imperativo de un verbo da primma coniugaçion a l’à un pronomme enclitico, a cangia a terminaçion in -i: parla! → parlighe!
O passou remöto
O passou remöto o no l’é ciù in deuvia da-a meitæ de l’Euttoçento. E seu forme en:
| 1ª intrâ | 2ª taxei | 3ª çerne | 4ª partî | |
|---|---|---|---|---|
| Indicativo pass. rem. | ||||
| mi | intrei | taxei | çernei | partî |
| ti | t’intresci | ti taxesci | ti çernesci | ti partisci |
| lê | o/a l’intrò | o/a taxé | o/a çerné | o/a partì |
| niatri | intrascimo | taxescimo | çernescimo | partiscimo |
| viatri | intrasci | taxesci | çernesci | partisci |
| lô | intròn | taxen | çernen | partin |
Pronommi clitichi soggetto
Unna particolaritæ do zeneise o l’é l’òbrigo de deuviâ i pronommi clitichi (ò «atoni») soggettp primma de çerte forme verbale.
Davanti a-e forme verbale da segonda persoña scingolare s’addeuvia delongo o pronomme ti. Quande o verbo o comensa pe vocale, s’addeuvia a forma t’, pe elixon.
| Exempio | Errô |
|---|---|
| quande t’arrivi, ciammime | quande arrivi, ciammime |
| ti canti pròpio ben, ti! | canti pròpio ben, ti! |
| ti ô veddi ti ascì? | ô veddi ti ascì? |
Davanti a-e forme verbale da tersa persoña scingolare, s’addeuvia o pronomme a pe-o feminin e o pe-o mascolin (st’urtimo ascì quande o genere grammaticale o no l’é ciæo ò relevante). Quande o verbo o comensa pe vocale, tra o pronomme e o verbo s’azzonze ascì a particola eufònica l’.
| Exempio | Errô |
|---|---|
| a professoa a ven doman | a professoa vëgne doman |
| mæ barba o l’é anæto in Fransa | mæ barba é anæto in Fransa |
| e teu seu cös’a ne pensa? | e teu seu cöse ne pensa? |
O pronomme i
Inte çerti parlæ da rivea e de l'entrotæra, o pronomme clitico soggettivo i o l’é deuviou davanti a-e forme verbale da tersa persoña plurale: i mæ amixi i l’en za anæti .
Verbi auxiliäi
I verbi auxiliäi zeneixi en ëse e avei .
| ëse | avei | |
|---|---|---|
| Indicativo presente | ||
| mi | son | ò |
| ti | t’ê | t’æ |
| lê | o/a l’é | o/a l’à |
| niatri | semmo | emmo |
| viatri | sei | ei |
| lô |
son , en |
an |
| Indicativo imperfetto | ||
| mi | ea |
aveiva , aiva |
| ti | t’ëi |
t’aveivi , t’aivi |
| lê | o/a l’ea , |
o/a l’aveiva , o/a l’aiva , |
| niatri |
eivimo , eimo |
aveivimo , aivimo |
| viatri | ëi |
aveivi , aivi |
| lô | ean |
aveivan , aivan |
| Indicativo futuo | ||
| mi | saiò | aviò |
| ti | ti saiæ | t’aviæ |
| lê | o/a saià | o/a l’avià |
| niatri | saiemo | aviemo |
| viatri | saiei | aviei |
| lô | saian | avian |
| Conzontivo presente | ||
| che mi | segge | agge |
| che ti | ti seggi | t’aggi |
| che lê | o/a segge | o/a l’agge |
| che niatri | seggimo | aggimo |
| che viatri |
seggei , seggiæ |
aggei , aggiæ |
| che lô | seggian | aggian |
| Conzontivo imperfetto | ||
| che mi |
foïse , fïse |
avesse , aise |
| che ti |
ti foïsci , ti fïsci |
t’avesci , t’aisci |
| che lê |
o/a foïse , o/a fïse |
o/a l’avesse , o/a l’aise |
| che niatri |
foïscimo , fïscimo |
avescimo , aiscimo |
| che viatri |
foïsci , fïsci |
avesci , aisci |
| che lô |
foïsan , fïsan |
avessan , aisan |
| Condiçionale | ||
| mi |
saieiva , saiæ |
avieiva , aviæ |
| ti | ti saiësci | t’aviësci |
| lê |
o/a saieiva , o/a saiæ |
o/a l’avieiva , o/a l’aviæ |
| niatri | saiëscimo | aviëscimo |
| viatri | saiësci | aviësci |
| lô |
saieivan , saiæn |
avieivan , aviæn |
| Imperativo | ||
| (ti) | seggi | aggi |
| (viatri) |
seggei , seggiæ |
aggei , aggiæ |
| Partiçipio presente | ||
| ësendo | avendo | |
| Partiçipio passou | ||
| stæto | avuo | |
| stæta | avua | |
| stæti | avui | |
| stæte | avue | |
Tempi compòsti
Comme inte atre lengue romanse, o zeneise o l’à de forme verbale compòste, formæ da-a combinaçion di auxiliäi co-o partiçipio passou do verbo mæximo. Mostremmo chì un exempio pe-o verbo ammiâ.
| ammiâ | ||
|---|---|---|
| Ind. passou pròscimo | ||
| mi | ò ammiou | |
| ti | t’æ ammiou | |
| lê | o/a l’à ammiou | |
| niatri | emmo ammiou | |
| viatri | ei ammiou | |
| lô | an ammiou | |
| Ind. trapassou pròscimo | ||
| mi | aveiva ammiou | |
| ti | t’aveivi ammiou | |
| lê | o/a l’aveiva ammiou | |
| niatri | aveivimo ammiou | |
| viatri | aveivi ammiou | |
| lô | aveivan ammiou | |
| Ind. futuo anteiô | ||
| mi | aviò ammiou | |
| ti | t’aviæ ammiou | |
| lê | o/a l’avià ammiou | |
| niatri | aviemo ammiou | |
| viatri | aviei ammiou | |
| lô | avian ammiou | |
| Conz. passou | ||
| che mi | agge ammiou | |
| che ti | t’aggi ammiou | |
| che lê | o/a l’agge ammiou | |
| che niatri | aggimo ammiou | |
| che viatri | aggiæ ammiou | |
| che lô | aggian ammiou | |
| Conz. trapassou | ||
| che mi | avesse ammiou | |
| che ti | t’avesci ammiou | |
| che lê | o/a l’avesse ammiou | |
| che niatri | avescimo ammiou | |
| che viatri | avesci ammiou | |
| che lô | avessan ammiou | |
| Cond. passou | ||
| mi | avieiva ammiou | |
| ti | t’aviësci ammiou | |
| lê | o/a l’avieiva ammiou | |
| niatri | aviëscimo ammiou | |
| viatri | aviësci ammiou | |
| lô | avieivan ammiou | |
Apofonia
Inti verbi, l’apofonia o l’é o fenòmeno pe-o quæ a raixe de forme verbale a cangia à segonda do tempo, do mòddo, da persoña ò do numeo grammaticale. In zeneise, l’apofonia a se presenta pe çerti verbi che mostran l’alternansa tra doe raixe:
- unna raixe atona, addeuviâ quande l’açento o cazze in sciâ desinensa do verbo;
- e unna raixe tònica, addeuviâ quande l’açento o cazze in sciâ raixe.
Mostremmo chì l’exempio do verbo serrâ, ch’o l’à a raixe atona serr- e a raixe tònica sær- (sottoliniâ inta töa).
| serrâ | |
|---|---|
| Indicativo presente | |
| mi | særo |
| ti | ti særi |
| lê | o/a særa |
| niatri | serremmo |
| viatri | serræ |
| lô | særan |
| Indicativo imperfetto | |
| mi | serrava |
| ti | ti serravi |
| lê | o/a serrava, |
| niatri | serravimo |
| viatri | serravi |
| lô | serravan |
| Indicativo futuo | |
| mi | serriò |
| ti | ti serriæ |
| lê | o/a serrià |
| niatri | serriemo |
| viatri | serriei |
| lô | serrian |
| Conzontivo presente | |
| che mi | sære |
| che ti | ti særi |
| che lê | o sære |
| che niatri | serremmo |
| che viatri |
serræ, |
| che lô | særan |
| Conzontivo imperfetto | |
| che mi | serresse |
| che ti | serresci |
| che lê | o/a serresse |
| che niatri | serrescimo |
| che viatri | serresci |
| che lô | serressan |
| Condiçionale | |
| mi |
serrieiva, serriæ |
| ti | ti serriësci |
| lê |
o/a serrieiva, o/a serriæ |
| niatri | serriëscimo |
| viatri | serriësci |
| lô |
serrieivan, serriæn |
| Imperativo | |
| (ti) | særa |
| (viatri) | serræ, |
| Partiçipio presente | |
| serrando | |
| Partiçipio passou | |
| serrou | |
| serrâ | |
| serræ | |
| serræ |
Verbi servili
I verbi servili dovei , poei e voei en addeuviæ, insemme a-i atri verbi, pe definî a modalitæ de l’açion.
| dovei | poei | voei | ||
|---|---|---|---|---|
| Indicativo presente | ||||
| mi | devo | pòsso | veuggio | |
| ti | ti devi | ti peu | ti veu | |
| lê | o/a deve | o/a peu | o/a veu | |
| niatri | dovemmo |
poemmo, poemo |
voemmo, voemo |
|
| viatri | dovei | poei | voei | |
| lô | devan | peuan |
veuggian, veuan |
|
| Indicativo imperfetto | ||||
| mi | doveiva | poeiva | voeiva | |
| ti | ti doveivi | ti poeivi | ti voeivi | |
| lê | o/a doveiva | o/a poeiva | o/a voeiva | |
| niatri | doveivimo | poeivimo | voeivimo | |
| viatri | doveivi | poeivi | voeivi | |
| lô | doveivan | poeivan | voeivan | |
| Indicativo futuo | ||||
| mi | doviò | porriò | vorriò | |
| ti | ti doviæ | ti porriæ | ti vorriæ | |
| lê | o/a dovià | o/a porrià | o/a vorrià | |
| niatri | doviemo | porriemo | vorriemo | |
| viatri | doviæ | porriæ | vorriæ | |
| lô | dovian | porrian | vorrian | |
| Conzontivo presente | ||||
| che mi | deve | pòsse | veugge | |
| che ti | ti devi | ti pòsci | ti veuggi | |
| che lê | o/a deve | o/a pòsse | o/a veugge | |
| che niatri | dovemmo |
poemmo, poemo, pòscimo |
voemmo, voemo |
|
| che viatri | dovei |
poei , pòsci |
voei | |
| che lô | devan | pòssan | veuan | |
| Conzontivo imperfetto | ||||
| che mi | dovesse |
poesse, poëse |
voesse, voëse |
|
| che ti | ti dovesci |
ti poesci, ti poësci |
ti voesci, ti voësci |
|
| che lê | o/a dovesse |
o/a poesse, o/a poëse |
o/a voesse, o/a voëse |
|
| che niatri | dovescimo |
poescimo, poëscimo |
voescimo, voëscimo |
|
| che viatri | dovesci |
poesci, poësci |
voesci, voësci |
|
| che lô | dovessan |
poessan, poësan |
voessan, voësan |
|
| Condiçionale | ||||
| mi |
dovieiva, doviæ |
porrieiva, porriæ |
vorrieiva, vorriæ |
|
| ti | ti doviësci | ti porriësci | ti vorriësci | |
| lê |
o/a dovieiva, o/a doviæ |
o/a porrieiva, o/a porriæ |
o/a vorrieiva, o/a vorriæ |
|
| niatri | doviëscimo | porriëscimo | vorriëscimo | |
| viatri | doviësci | porriësci | vorriësci | |
| lô |
dovieivan, doviæn |
porrieivan, porriæn |
vorrieivan, vorriæn |
|
| Imperativo | ||||
| (ti) | devi | pòsci | veuggi | |
| (viatri) | dovei |
poei , pòsci |
voei | |
| Partiçipio presente | ||||
| dovendo | poendo | voendo | ||
| Partiçipio passou | ||||
| dovuo | posciuo | vosciuo | ||
| dovua | posciua | vosciua | ||
| dovue | posciue | vosciue | ||
| dovui | posciui | vosciui | ||
Fâ e dâ
I verbi fâ e dâ en irregolari:
| fâ | dâ | |
|---|---|---|
| Indicativo presente | ||
| mi | fasso | daggo |
| ti | ti fæ | ti dæ |
| lê | o/a fa | o/a dà |
| niatri | femmo | demmo |
| viatri | fæ | dæ |
| lô | fan | dan |
| Indicativo imperfetto | ||
| mi |
faxeiva, fava |
dava |
| ti |
ti faxeivi, ti favi |
ti davi |
| lê |
o/a faxeiva, o/a fava |
o/a dava |
| niatri |
faxeivimo, favimo |
davimo |
| viatri |
faxeivi, favi |
davi |
| lô |
faxeivan, favan |
davan |
| Indicativo futuo | ||
| mi | faiò | daiò |
| ti | ti faiæ | ti daiæ |
| lê | o/a faià | o/a daià |
| niatri | faiemo | daiemo |
| viatri | faiei | daiei |
| lô | faian | daian |
| Conzontivo presente | ||
| che mi | fasse | dagghe |
| che ti | ti fasci | ti dagghi |
| che lê | o/a fasse | o/a dagghe |
| che niatri | femmo | demmo |
| che viatri | fæ | dæ |
| che lô | fassan | daggan |
| Conzontivo imperfetto | ||
| che mi | fesse | desse |
| che ti | ti fesci | ti desci |
| che lê | o fesse | o desse |
| che niatri | fescimo | descimo |
| che viatri | fesci | desci |
| che lô | fessan | dessan |
| Condiçionale | ||
| mi |
faieiva, faiæ |
daieiva, daiæ |
| ti | ti faiësci | ti daiësci |
| lê |
o/a faieiva, o/a faiæ |
o/a daieiva, o/a daiæ |
| niatri | faiëscimo | daiëscimo |
| viatri | faiësci | daiësci |
| lô |
faieivan, faiæn |
daieivan, daiæn |
| Imperativo | ||
| (ti) | fanni | danni |
| (viatri) | fæ | dæ |
| Partiçipio presente | ||
| fando | dando | |
| Partiçipio passou | ||
| fæto | dæto | |
| fæta | dæta | |
| fæti | dæti | |
| fæte | dæte | |
Bibliografia
F. Toso, Grammatica del genovese: varietà urbana e di koinè, Le Mani, 1997.
A. Guasoni, F. Toso, Il Genovese in tasca. Guida di conversazione, Assimil, 2010.
A. Acquarone, Parlo Ciæo. La lingua della Liguria. Grammatica, letteratura, storia, tradizioni, De Ferrari, 2015.