celebrare
-
festeggiare çelebrâ [seleˈbraː] ~ [tʃeleˈraː]
festezzâ [festeˈzaː]
Exempi
vuoi celebrare il Natale con la mia famiglia?
ti veu festezzâ o Dënâ co-a mæ famiggia?
-
glorificare, esaltare fâ parli intransitivo [ˈfaː ˈpaːrli]
avvoxâ [avuˈʒaː]
lödâ [lɔːˈdaː]
çelebrâ [seleˈbraː] ~ [tʃeleˈbraː]
-
officiare offiçiâ [ufiˈsjaː]
çelebrâ [seleˈbraː] ~ [tʃeleˈbraː]
Esprescioin commun
- celebrar messa
dî a messa
Coniugaçioin
avvoxâ
Part. pass. avvoxou
Ger. avvoxando
- mi avvoxo
- ti t’avvoxi
- lê o/a l’avvoxa
- niatri avvoxemmo
- viatri avvoxæ
- lô avvoxan
- mi avvoxava
- ti t’avvoxavi
- lê o/a l’avvoxava
- niatri avvoxavimo
- viatri avvoxavi
- lô avvoxavan
- mi avvoxiò
- ti t’avvoxiæ
- lê o/a l’avvoxià
- niatri avvoxiemo
- viatri avvoxiei
- lô avvoxian
- che mi avvoxe
- che ti t’avvoxi
- che lê o/a l’avvoxe
- che niatri avvoxemmo
- che viatri avvoxæ
- che lô avvoxan
- che mi avvoxesse
- che ti t’avvoxesci
- che lê o/a l’avvoxesse
- che niatri avvoxescimo
- che viatri avvoxesci
- che lô avvoxessan
- mi avvoxieiva/avvoxiæ
- ti t’avvoxiësci
- lê o/a l’avvoxieiva/avvoxiæ
- niatri avvoxiëscimo
- viatri avvoxiësci
- lô avvoxieivan/avvoxiæn
- avvoxa ti
- ch’o/a l’avvoxe lê
- avvoxemmo niatri
- avvoxæ viatri
- avvoxan lô
festezzâ
Part. pass. festezzou
Ger. festezzando
- mi festezzo
- ti ti festezzi
- lê o/a festezza
- niatri festezzemmo
- viatri festezzæ
- lô festezzan
- mi festezzava
- ti ti festezzavi
- lê o/a festezzava
- niatri festezzavimo
- viatri festezzavi
- lô festezzavan
- mi festezziò
- ti ti festezziæ
- lê o/a festezzià
- niatri festezziemo
- viatri festezziei
- lô festezzian
- che mi festezze
- che ti ti festezzi
- che lê o/a festezze
- che niatri festezzemmo
- che viatri festezzæ
- che lô festezzan
- che mi festezzesse
- che ti ti festezzesci
- che lê o/a festezzesse
- che niatri festezzescimo
- che viatri festezzesci
- che lô festezzessan
- mi festezzieiva/festezziæ
- ti ti festezziësci
- lê o/a festezzieiva/festezziæ
- niatri festezziëscimo
- viatri festezziësci
- lô festezzieivan/festezziæn
- festezza ti
- ch’o/a festezze lê
- festezzemmo niatri
- festezzæ viatri
- festezzan lô
lödâ
Part. pass. lödou
Ger. lödando
- mi lödo
- ti ti lödi
- lê o/a löda
- niatri lödemmo
- viatri lödæ
- lô lödan
- mi lödava
- ti ti lödavi
- lê o/a lödava
- niatri lödavimo
- viatri lödavi
- lô lödavan
- mi lödiò
- ti ti lödiæ
- lê o/a lödià
- niatri lödiemo
- viatri lödiei
- lô lödian
- che mi löde
- che ti ti lödi
- che lê o/a löde
- che niatri lödemmo
- che viatri lödæ
- che lô lödan
- che mi lödesse
- che ti ti lödesci
- che lê o/a lödesse
- che niatri lödescimo
- che viatri lödesci
- che lô lödessan
- mi lödieiva/lödiæ
- ti ti lödiësci
- lê o/a lödieiva/lödiæ
- niatri lödiëscimo
- viatri lödiësci
- lô lödieivan/lödiæn
- löda ti
- ch’o/a löde lê
- lödemmo niatri
- lödæ viatri
- lödan lô
offiçiâ
Part. pass. offiçiou
Ger. offiçiando
- mi offiçio
- ti t’offiçi
- lê o/a l’offiçia
- niatri offiçiemmo/offiçiemo
- viatri offiçiæ
- lô offiçian
- mi offiçiava
- ti t’offiçiavi
- lê o/a l’offiçiava
- niatri offiçiavimo
- viatri offiçiavi
- lô offiçiavan
- mi offiçiò
- ti t’offiçiæ
- lê o/a l’offiçià
- niatri offiçiemo
- viatri offiçiei
- lô offiçian
- che mi offiçie
- che ti t’offiçi
- che lê o/a l’offiçie
- che niatri offiçiemmo/offiçiemo
- che viatri offiçiæ
- che lô offiçian
- che mi offiçiesse
- che ti t’offiçiesci
- che lê o/a l’offiçiesse
- che niatri offiçiescimo
- che viatri offiçiesci
- che lô offiçiessan
- mi offiçieiva/offiçiæ
- ti t’offiçiësci
- lê o/a l’offiçieiva/offiçiæ
- niatri offiçiëscimo
- viatri offiçiësci
- lô offiçieivan/offiçiæn
- offiçia ti
- ch’o/a l’offiçie lê
- offiçiemmo/offiçiemo niatri
- offiçiæ viatri
- offiçian lô
çelebrâ
Part. pass. çelebrou
Ger. çelebrando
- mi çelebro
- ti ti çelebri
- lê o/a çelebra
- niatri çelebremmo
- viatri çelebræ
- lô çelebran
- mi çelebrava
- ti ti çelebravi
- lê o/a çelebrava
- niatri çelebravimo
- viatri çelebravi
- lô çelebravan
- mi çelebriò
- ti ti çelebriæ
- lê o/a çelebrià
- niatri çelebriemo
- viatri çelebriei
- lô çelebrian
- che mi çelebre
- che ti ti çelebri
- che lê o/a çelebre
- che niatri çelebremmo
- che viatri çelebræ
- che lô çelebran
- che mi çelebresse
- che ti ti çelebresci
- che lê o/a çelebresse
- che niatri çelebrescimo
- che viatri çelebresci
- che lô çelebressan
- mi çelebrieiva/çelebriæ
- ti ti çelebriësci
- lê o/a çelebrieiva/çelebriæ
- niatri çelebriëscimo
- viatri çelebriësci
- lô çelebrieivan/çelebriæn
- çelebra ti
- ch’o/a çelebre lê
- çelebremmo niatri
- çelebræ viatri
- çelebran lô
Pe saveine de ciù
Sostituzione di -ç- con -c- italianizzante
È oggi abbastanza frequente, soprattutto nel parlato informale, la sostituzione delle forme genovesi in -ç- con quelle italianizzanti in -c-. Si trova quindi, per esempio, la forma genuina çentro sostituita con l’italianismo centro, çerto sostituito con certo, ecc.
In questo dizionario, anche per promuovere il recupero delle forme genuine, si riportano quelle con -ç-, considerando anche che graficamente non si allontanano molto da quelle che occasionalmente possono aver maggior diffusione, non generando quindi difficoltà di lettura anche per chi è abituato alle forme italianizzanti.
In accordo con questo approccio, si è scelto di trascrivere e presentare con -ç- anche quelle forme che nella pronuncia presentano, almeno storicamente, la realizzazione -[s]- rispetto a -[tʃ]- di matrice italianizzante, come proçesso “processo” rispetto a processo o soçietæ rispetto a societæ, nonostante nell’uso generale sia ormai invalsa la pronuncia con consonante affricata; lo stesso vale per prestiti da altre lingue come biçicletta [bisiˈkletˑa] “bicicletta” (dal francese bicyclette).