Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE: diçionäio italian-zeneise

levare

v.tr.
  1. alzare

    erze [ˈɛːrze]

    tiâ sciù [ˈtjaː ˈʃy]

    Exempi

    levare gli occhi al cielo

    tiâ sciù i euggi verso o çê

  2. togliere

    allevâ [aleˈvaː]

    levâ [leˈvaː]

    Exempi

    non riesco a levare la macchia dalla maglietta

    no arriëscio à allevâ a maccia da-o mariölo

levarsi

v.pron.
  1. alzarsi, di cosa

    erzise [ˈɛːrzise]

    Exempi

    in questa stagione il sole si leva piuttosto presto

    de sta stagion o sô o s’erze assæ fito

  2. alzarsi dal letto

    stâ sciù [ˈstaː ˈʃy]

    sätâ sciù [saːˈtaː ˈʃy]

    Exempi

    sono abituato a levarmi all’alba

    son avviou à sätâ sciù à l’arba

  3. togliersi

    allevâse [aleˈvaː]

    levâse [leˈvaː]

    Exempi

    levarsi i vestiti

    allevâse i vestî

    ho voluto levarmi una voglia

    ò vosciuo allevâme unna coæ

Esprescioin commun

  • levarsi dai piedi (togliersi di torno)
    allevâse d’inti pê

Coniugaçioin

allevâ

Part. pass. allevou

Ger. allevando

Ind.
Pres.
  1. mi allevo
  2. ti t’allevi
  3. lê o/a l’alleva
  4. niatri allevemmo
  5. viatri allevæ
  6. lô allevan
Impf.
  1. mi allevava
  2. ti t’allevavi
  3. lê o/a l’allevava
  4. niatri allevavimo
  5. viatri allevavi
  6. lô allevavan
Fut.
  1. mi alleviò
  2. ti t’alleviæ
  3. lê o/a l’allevià
  4. niatri alleviemo
  5. viatri alleviei
  6. lô allevian
Conz.
Pres.
  1. che mi alleve
  2. che ti t’allevi
  3. che lê o/a l’alleve
  4. che niatri allevemmo
  5. che viatri allevæ
  6. che lô allevan
Impf.
  1. che mi allevesse
  2. che ti t’allevesci
  3. che lê o/a l’allevesse
  4. che niatri allevescimo
  5. che viatri allevesci
  6. che lô allevessan
Cond.
  1. mi allevieiva/alleviæ
  2. ti t’alleviësci
  3. lê o/a l’allevieiva/alleviæ
  4. niatri alleviëscimo
  5. viatri alleviësci
  6. lô allevieivan/alleviæn
Imper.
  1. alleva ti
  2. ch’o/a l’alleve lê
  3. allevemmo niatri
  4. allevæ viatri
  5. allevan lô
erze

Part. pass. erto

Ger. erzendo

Ind.
Pres.
  1. mi erzo
  2. ti t’erzi
  3. lê o/a l’erze
  4. niatri erzemmo
  5. viatri erzei
  6. lô erzan
Impf.
  1. mi erzeiva
  2. ti t’erzeivi
  3. lê o/a l’erzeiva
  4. niatri erzeivimo
  5. viatri erzeivi
  6. lô erzeivan
Fut.
  1. mi erziò
  2. ti t’erziæ
  3. lê o/a l’erzià
  4. niatri erziemo
  5. viatri erziei
  6. lô erzian
Conz.
Pres.
  1. che mi erze
  2. che ti t’erzi
  3. che lê o/a l’erze
  4. che niatri erzemmo
  5. che viatri erzei
  6. che lô erzan
Impf.
  1. che mi erzesse
  2. che ti t’erzesci
  3. che lê o/a l’erzesse
  4. che niatri erzescimo
  5. che viatri erzesci
  6. che lô erzessan
Cond.
  1. mi erzieiva/erziæ
  2. ti t’erziësci
  3. lê o/a l’erzieiva/erziæ
  4. niatri erziëscimo
  5. viatri erziësci
  6. lô erzieivan/erziæn
Imper.
  1. erzi ti
  2. ch’o/a l’erze lê
  3. erzemmo niatri
  4. erzei viatri
  5. erzan lô
levâ

Part. pass. levou

Ger. levando

Ind.
Pres.
  1. mi levo
  2. ti ti levi
  3. lê o/a leva
  4. niatri levemmo
  5. viatri levæ
  6. lô levan
Impf.
  1. mi levava
  2. ti ti levavi
  3. lê o/a levava
  4. niatri levavimo
  5. viatri levavi
  6. lô levavan
Fut.
  1. mi leviò
  2. ti ti leviæ
  3. lê o/a levià
  4. niatri leviemo
  5. viatri leviei
  6. lô levian
Conz.
Pres.
  1. che mi leve
  2. che ti ti levi
  3. che lê o/a leve
  4. che niatri levemmo
  5. che viatri levæ
  6. che lô levan
Impf.
  1. che mi levesse
  2. che ti ti levesci
  3. che lê o/a levesse
  4. che niatri levescimo
  5. che viatri levesci
  6. che lô levessan
Cond.
  1. mi levieiva/leviæ
  2. ti ti leviësci
  3. lê o/a levieiva/leviæ
  4. niatri leviëscimo
  5. viatri leviësci
  6. lô levieivan/leviæn
Imper.
  1. leva ti
  2. ch’o/a leve lê
  3. levemmo niatri
  4. levæ viatri
  5. levan lô
stâ

Part. pass. stæto

Ger. stando

Ind.
Pres.
  1. mi staggo
  2. ti ti stæ
  3. lê o/a stà
  4. niatri stemmo
  5. viatri stæ
  6. lô stan
Impf.
  1. mi stava
  2. ti ti stavi
  3. lê o/a stava
  4. niatri stavimo
  5. viatri stavi
  6. lô stavan
Fut.
  1. mi staiò
  2. ti ti staiæ
  3. lê o/a staià
  4. niatri staiemo
  5. viatri staiei
  6. lô staian
Conz.
Pres.
  1. che mi stagghe
  2. che ti ti stagghi
  3. che lê o/a stagghe
  4. che niatri stemmo
  5. che viatri stæ
  6. che lô staggan
Impf.
  1. che mi stesse
  2. che ti ti stesci
  3. che lê o/a stesse
  4. che niatri stescimo
  5. che viatri stesci
  6. che lô stessan
Cond.
  1. mi staieiva/staiæ
  2. ti ti staiësci
  3. lê o/a staieiva/staiæ
  4. niatri staiëscimo
  5. viatri staiësci
  6. lô staieivan/staiæn
Imper.
  1. stanni ti
  2. ch’o/a stagghe lê
  3. stemmo niatri
  4. stæ viatri
  5. staggan lô
sätâ

Part. pass. sätou

Ger. sätando

Ind.
Pres.
  1. mi sato
  2. ti ti sati
  3. lê o/a sata
  4. niatri sätemmo
  5. viatri sätæ
  6. lô satan
Impf.
  1. mi sätava
  2. ti ti sätavi
  3. lê o/a sätava
  4. niatri sätavimo
  5. viatri sätavi
  6. lô sätavan
Fut.
  1. mi sätiò
  2. ti ti sätiæ
  3. lê o/a sätià
  4. niatri sätiemo
  5. viatri sätiei
  6. lô sätian
Conz.
Pres.
  1. che mi sate
  2. che ti ti sati
  3. che lê o/a sate
  4. che niatri sätemmo
  5. che viatri sätæ
  6. che lô satan
Impf.
  1. che mi sätesse
  2. che ti ti sätesci
  3. che lê o/a sätesse
  4. che niatri sätescimo
  5. che viatri sätesci
  6. che lô sätessan
Cond.
  1. mi sätieiva/sätiæ
  2. ti ti sätiësci
  3. lê o/a sätieiva/sätiæ
  4. niatri sätiëscimo
  5. viatri sätiësci
  6. lô sätieivan/sätiæn
Imper.
  1. sata ti
  2. ch’o/a sate lê
  3. sätemmo niatri
  4. sätæ viatri
  5. satan lô
tiâ

Part. pass. tiou

Ger. tiando

Ind.
Pres.
  1. mi tio
  2. ti ti tii
  3. lê o/a tia
  4. niatri tiemmo/tiemo
  5. viatri tiæ
  6. lô tian
Impf.
  1. mi tiava
  2. ti ti tiavi
  3. lê o/a tiava
  4. niatri tiavimo
  5. viatri tiavi
  6. lô tiavan
Fut.
  1. mi tiò
  2. ti ti tiæ
  3. lê o/a tià
  4. niatri tiemo
  5. viatri tiei
  6. lô tian
Conz.
Pres.
  1. che mi tie
  2. che ti ti tii
  3. che lê o/a tie
  4. che niatri tiemmo/tiemo
  5. che viatri tiæ
  6. che lô tian
Impf.
  1. che mi tiesse
  2. che ti ti tiesci
  3. che lê o/a tiesse
  4. che niatri tiescimo
  5. che viatri tiesci
  6. che lô tiessan
Cond.
  1. mi tieiva/tiæ
  2. ti ti tiësci
  3. lê o/a tieiva/tiæ
  4. niatri tiëscimo
  5. viatri tiësci
  6. lô tieivan/tiæn
Imper.
  1. tia ti
  2. ch’o/a tie lê
  3. tiemmo/tiemo niatri
  4. tiæ viatri
  5. tian lô