DEIZE
mandare al diavolo
-
fig. coll. mandare via qcn. bruscamente mandâ à pe scigoe [maŋˈdaː a pe ˈʃiːɡwe] ~ [maŋˈda‿a pe ˈʃiːɡwe]
mandâ in Cianderlin à pe scigoe [maŋˈdaː iŋ tʃaŋdɛrˈliŋ a pe ˈʃiːɡwe] ~ [maŋˈda‿ŋ tʃaŋdɛrˈliŋ a pe ˈʃiːɡwe]
mandâ à pe òsci [maŋˈdaː a pe ˈɔʃˑi] ~ [maŋˈda‿a pe ˈɔʃˑi]
mandâ à pe cicche [maŋˈdaː a pe ˈtʃikˑe] ~ [maŋˈda‿a pe ˈtʃikˑe]
mandâ à pe töe [maŋˈdaː a pe ˈtɔːe] ~ [maŋˈda‿a pe ˈtɔːe]
mandâ à fâse leze [maŋˈdaː a ˈfaːse ˈleːze] ~ [maŋˈda‿a ˈfaːse ˈleːze]
mandâ à fâse benexî [maŋˈdaː a ˈfaːse beneˈʒiː] ~ [maŋˈda‿a ˈfaːse beneˈʒiː]
mandâ à fâse busancâ [maŋˈdaː a ˈfaːse byzaŋˈkaː] ~ [maŋˈda‿a ˈfaːse byzaŋˈkaː]
mandâ in scê forche [maŋˈdaː iŋ ˈʃeː ˈfuːrke] ~ [maŋˈda‿ŋ ˈʃeː ˈfuːrke]
mandâ à fâ o ruffian [maŋˈdaː a ˈfaː u ryˈfjaŋ] ~ [maŋˈda‿a ˈfɔ‿u̯ ryˈfjaŋ]
se continua così, lo mando al diavolo
s’o va avanti coscì, ô mando à pe scigoe
Note
Per espressioni di significato analogo ma di registro più volgare, cfr. → mandare a farsi fottere.
Coniugazioni
mandâ
Indicativo
Presente
- mi mando
- ti ti mandi
- lê o/a manda
- niatri mandemmo
- viatri mandæ
- liatri mandan
Imperfetto
- mi mandava
- ti ti mandavi
- lê o/a mandava
- niatri mandavimo
- viatri mandavi
- liatri mandavan
Futuro
- mi mandiò
- ti ti mandiæ
- lê o/a mandià
- niatri mandiemo
- viatri mandiei
- liatri mandian
Congiuntivo
Presente
- che mi mande
- che ti ti mandi
- che lê o/a mande
- che niatri mandemmo
- che viatri mandæ
- che liatri mandan
Imperfetto
- che mi mandesse
- che ti ti mandesci
- che lê o/a mandesse
- che niatri mandescimo
- che viatri mandesci
- che liatri mandessan
Condizionale
- mi mandieiva/mandiæ
- ti ti mandiësci
- lê o/a mandieiva/mandiæ
- niatri mandiëscimo
- viatri mandiësci
- liatri mandieivan/mandiæn
Imperativo
- manda ti!
- mandemmo niatri!
- mandæ viatri!
Participio passato
- m. s. mandou
- m. p. mandæ
- f. s. mandâ
- f. p. mandæ
Gerundio
- mandando