Conseggio pe-o patrimònio linguistico ligure

Conseggio ligure

DEIZE

Diçionäio italian-zeneise

dare

v.tr.
  1. consegnare, porgere

    [ˈdaː]

    Exempi

    ho dato la lettera alla portinaia

    ò dæto a lettia a-a portea

    mi daresti il mestolo?

    ti me daiësci a cassa?

  2. distribuire

    [ˈdaː]

    Exempi

    quando danno le pagelle?

    quande l’é che dan e pagelle?

  3. pagare

    [ˈdaː]

    pagâ [paˈɡaː]

    Exempi

    per la traduzione mi hanno dato duecento euro

    pe-a traduçion m’an dæto duxento euro

    quanto hai dato alla parrucchiera?

    quante ti gh’æ dæto a-a perrucchea?

  4. concedere

    [ˈdaː]

    Exempi

    mia madre non mi ha dato il permesso di uscire

    mæ moæ a no m’à dæto o permisso de sciortî

  5. comunicare

    [ˈdaː]

    Exempi

    mi hai dato una notizia stupenda, grazie!

    ti m’æ dæto unna notiçia mäveggiosa, graçie!

  6. augurare

    [ˈdaː]

    Exempi

    è arrivato il momento di darsi la buonanotte

    l’é arrivou o momento de dâse a boñaneutte

  7. impartire

    [ˈdaː]

    Exempi

    dammi qualche consiglio

    damme quarche conseggio

    il maestro dà lezioni di francese a quindici euro l’ora

    o meistro o dà de leçioin de franseise pe chinze euro à l’oa

  8. assegnare, attribuire

    [ˈdaː]

    Exempi

    non posso crederci, mi hanno dato il primo premio!

    a no pâ da credde, m’an dæto o primmo premio!

  9. colpire

    [ˈdaː]

    Exempi

    occhio a non dare una testata contro il muro!

    ammia de no dâ unna succâ contra a miagia!

v.intr.
  1. essere rivolto

    ammiâ [aˈmjaː]

    Exempi

    la finestra dà sul mare

    o barcon o l’ammia in sciô mâ

  2. tendere a un colore

    tiâ [ˈtjaː]

    Exempi

    la copertina è di un blu che dà al nero

    a covertiña a l’é de un bleu ch’o tia in sciô neigro

darsi

v.pron.
  1. dedicarsi

    dâse [ˈdaːse]

    dedicâse [dediˈkaːse]

    Exempi

    dopo una carriera nel teatro, si è data alla musica

    dòppo unna carriera into tiatro, a s’é dæta a-a muxica

darsela

v.procompl.
  1. regionalismo: accorgersi di un inganno

    dâsela [ˈdaːsela]

    mangiâ l’erba [maŋˈdʒaː l ˈɛːrba]

    mangiâ a lamma [maŋˈdʒaː a ˈlamˑa]

    Exempi

    abbiamo provato a ingannarli ma se la sono data

    emmo provou à ingannâli ma se l’en dæta

Polirematiche

Coniugaçioin

ammiâ

Part. pass. ammiou

Ger. ammiando

Ind.
Pres.
  1. mi ammio
  2. ti t’ammi
  3. lê o/a l’ammia
  4. niatri ammiemmo/ammiemo
  5. viatri ammiæ
  6. lô ammian
Impf.
  1. mi ammiava
  2. ti t’ammiavi
  3. lê o/a l’ammiava
  4. niatri ammiavimo
  5. viatri ammiavi
  6. lô ammiavan
Fut.
  1. mi ammiò
  2. ti t’ammiæ
  3. lê o/a l’ammià
  4. niatri ammiemo
  5. viatri ammiei
  6. lô ammian
Conz.
Pres.
  1. che mi ammie
  2. che ti t’ammi
  3. che lê o/a l’ammie
  4. che niatri ammiemmo/ammiemo
  5. che viatri ammiæ
  6. che lô ammian
Impf.
  1. che mi ammiesse
  2. che ti t’ammiesci
  3. che lê o/a l’ammiesse
  4. che niatri ammiescimo
  5. che viatri ammiesci
  6. che lô ammiessan
Cond.
  1. mi ammieiva/ammiæ
  2. ti t’ammiësci
  3. lê o/a l’ammieiva/ammiæ
  4. niatri ammiëscimo
  5. viatri ammiësci
  6. lô ammieivan/ammiæn
Imper.
  1. ammia ti
  2. ch’o/a l’ammie lê
  3. ammiemmo/ammiemo niatri
  4. ammiæ viatri
  5. ammian lô
dedicâ

Part. pass. dedicou

Ger. dedicando

Ind.
Pres.
  1. mi dedico
  2. ti ti dedichi
  3. lê o/a dedica
  4. niatri dedichemmo
  5. viatri dedicæ
  6. lô dedican
Impf.
  1. mi dedicava
  2. ti ti dedicavi
  3. lê o/a dedicava
  4. niatri dedicavimo
  5. viatri dedicavi
  6. lô dedicavan
Fut.
  1. mi dedichiò
  2. ti ti dedichiæ
  3. lê o/a dedichià
  4. niatri dedichiemo
  5. viatri dedichiei
  6. lô dedichian
Conz.
Pres.
  1. che mi dediche
  2. che ti ti dedichi
  3. che lê o/a dediche
  4. che niatri dedichemmo
  5. che viatri dedicæ
  6. che lô dedican
Impf.
  1. che mi dedichesse
  2. che ti ti dedichesci
  3. che lê o/a dedichesse
  4. che niatri dedichescimo
  5. che viatri dedichesci
  6. che lô dedichessan
Cond.
  1. mi dedichieiva/dedichiæ
  2. ti ti dedichiësci
  3. lê o/a dedichieiva/dedichiæ
  4. niatri dedichiëscimo
  5. viatri dedichiësci
  6. lô dedichieivan/dedichiæn
Imper.
  1. dedica ti
  2. ch’o/a dediche lê
  3. dedichemmo niatri
  4. dedicæ viatri
  5. dedican lô

Part. pass. dæto

Ger. dando

Ind.
Pres.
  1. mi daggo
  2. ti ti dæ
  3. lê o/a dà
  4. niatri demmo
  5. viatri dæ
  6. lô dan
Impf.
  1. mi dava
  2. ti ti davi
  3. lê o/a dava
  4. niatri davimo
  5. viatri davi
  6. lô davan
Fut.
  1. mi daiò
  2. ti ti daiæ
  3. lê o/a daià
  4. niatri daiemo
  5. viatri daiei
  6. lô daian
Conz.
Pres.
  1. che mi dagghe
  2. che ti ti dagghi
  3. che lê o/a dagghe
  4. che niatri demmo
  5. che viatri dæ
  6. che lô daggan
Impf.
  1. che mi desse
  2. che ti ti desci
  3. che lê o/a desse
  4. che niatri descimo
  5. che viatri desci
  6. che lô dessan
Cond.
  1. mi daieiva/daiæ
  2. ti ti daiësci
  3. lê o/a daieiva/daiæ
  4. niatri daiëscimo
  5. viatri daiësci
  6. lô daieivan/daiæn
Imper.
  1. danni ti
  2. ch’o/a dagghe lê
  3. demmo niatri
  4. dæ viatri
  5. daggan lô
mangiâ

Part. pass. mangiou

Ger. mangiando

Ind.
Pres.
  1. mi mangio
  2. ti ti mangi
  3. lê o/a mangia
  4. niatri mangemmo
  5. viatri mangiæ
  6. lô mangian
Impf.
  1. mi mangiava
  2. ti ti mangiavi
  3. lê o/a mangiava
  4. niatri mangiavimo
  5. viatri mangiavi
  6. lô mangiavan
Fut.
  1. mi mangiò
  2. ti ti mangiæ
  3. lê o/a mangià
  4. niatri mangiemo
  5. viatri mangiei
  6. lô mangian
Conz.
Pres.
  1. che mi mange
  2. che ti ti mangi
  3. che lê o/a mange
  4. che niatri mangemmo
  5. che viatri mangiæ
  6. che lô mangian
Impf.
  1. che mi mangesse
  2. che ti ti mangesci
  3. che lê o/a mangesse
  4. che niatri mangescimo
  5. che viatri mangesci
  6. che lô mangessan
Cond.
  1. mi mangieiva/mangiæ
  2. ti ti mangiësci
  3. lê o/a mangieiva/mangiæ
  4. niatri mangiëscimo
  5. viatri mangiësci
  6. lô mangieivan/mangiæn
Imper.
  1. mangia ti
  2. ch’o/a mange lê
  3. mangemmo niatri
  4. mangiæ viatri
  5. mangian lô
pagâ

Part. pass. pagou

Ger. pagando

Ind.
Pres.
  1. mi pago
  2. ti ti paghi
  3. lê o/a paga
  4. niatri paghemmo
  5. viatri pagæ
  6. lô pagan
Impf.
  1. mi pagava
  2. ti ti pagavi
  3. lê o/a pagava
  4. niatri pagavimo
  5. viatri pagavi
  6. lô pagavan
Fut.
  1. mi paghiò
  2. ti ti paghiæ
  3. lê o/a paghià
  4. niatri paghiemo
  5. viatri paghiei
  6. lô paghian
Conz.
Pres.
  1. che mi paghe
  2. che ti ti paghi
  3. che lê o/a paghe
  4. che niatri paghemmo
  5. che viatri pagæ
  6. che lô pagan
Impf.
  1. che mi paghesse
  2. che ti ti paghesci
  3. che lê o/a paghesse
  4. che niatri paghescimo
  5. che viatri paghesci
  6. che lô paghessan
Cond.
  1. mi paghieiva/paghiæ
  2. ti ti paghiësci
  3. lê o/a paghieiva/paghiæ
  4. niatri paghiëscimo
  5. viatri paghiësci
  6. lô paghieivan/paghiæn
Imper.
  1. paga ti
  2. ch’o/a paghe lê
  3. paghemmo niatri
  4. pagæ viatri
  5. pagan lô
pagâ

Part. pass. pagou

Ger. pagando

Ind.
Pres.
  1. mi pago
  2. ti ti paghi
  3. lê o/a paga
  4. niatri paghemmo
  5. viatri pagæ
  6. lô pagan
Impf.
  1. mi pagava
  2. ti ti pagavi
  3. lê o/a pagava
  4. niatri pagavimo
  5. viatri pagavi
  6. lô pagavan
Fut.
  1. mi paghiò
  2. ti ti paghiæ
  3. lê o/a paghià
  4. niatri paghiemo
  5. viatri paghiei
  6. lô paghian
Conz.
Pres.
  1. che mi paghe
  2. che ti ti paghi
  3. che lê o/a paghe
  4. che niatri paghemmo
  5. che viatri pagæ
  6. che lô pagan
Impf.
  1. che mi paghesse
  2. che ti ti paghesci
  3. che lê o/a paghesse
  4. che niatri paghescimo
  5. che viatri paghesci
  6. che lô paghessan
Cond.
  1. mi paghieiva/paghiæ
  2. ti ti paghiësci
  3. lê o/a paghieiva/paghiæ
  4. niatri paghiëscimo
  5. viatri paghiësci
  6. lô paghieivan/paghiæn
Imper.
  1. paga ti
  2. ch’o/a paghe lê
  3. paghemmo niatri
  4. pagæ viatri
  5. pagan lô