Council for Ligurian Linguistic Heritage

Ligurian Council

DEIZE

Italian-Ligurian (Genoese) dictionary

saltare

tr. v.
  1. oltrepassare con un salto

    sätâ [saːˈtaː]

    saltava gli scalini due a due

    o sätava i scæn doî à doî

    ho saltato il ruscello e sono atterrato sull’erba

    ò sätou o rianello e son atterrou in sce l’erba

  2. omettere, non partecipare

    sätâ [saːˈtaː]

    ha saltato la colazione per fare in fretta

    o l’à sätou a colaçion pe fâ ciù fito

    durante la lettura hanno saltato diverse pagine

    into leze an sätou tante pagine

  3. cuocere a fuoco vivo

    sätâ [saːˈtaː]

    fâ piggia o brustolio [ˈfaː piˈdʒɔw brystuˈliːu]

    ho saltato le verdure con un filo d’olio

    ò fæto sätou e verdue con un fî d’euio

    salta il riso con le uova e le verdure

    sata o riso à feugo vivo co-e euve e e verdue

intr. v.
  1. fare un salto

    sätâ [saːˈtaː]

    voleva saltare giù dal letto

    a voeiva sätâ zu d’in letto

    è vietato saltare nei corridoi della scuola

    l’é proibio sätâ inti corridoî da scheua

  2. staccarsi improvvisamente

    sätâ via [saːˈtaː ˈviːa]

    il tappo è saltato per la pressione

    o tappo o l’é sätou via pe-a prescion

    la maniglia è saltata all’improvviso

    a maneggia a l’é sätâ via tutt’assemme

  3. non aver luogo, essere annullato

    sätâ [saːˈtaː]

    la lezione di oggi è saltata

    a leçion d’ancheu a l’é sätâ

    se piove, la gita salterà sicuramente

    se ceuve, a camminâ a sätià de seguo

  4. esplodere

    sätâ (sciù) pe l’äia [saːˈtaː pe ˈl aːja]

    scciuppâ [ʃtʃyˈpaː]

    il serbatoio è saltato per via di una scintilla

    o serbatöio o l’é sätou pe l’aia apreuvo à unna zimma

    con questo caldo ho paura che la polvere da sparo salti

    con sto cado ò poia che a povie a sate

  5. di corrente elettrica o sim.: interrompersi improvvisamente

    sätâ [saːˈtaː]

    anâ via [aˈnaː ˈviːa]

    è saltata la corrente in tutto il quartiere

    l’é sätou a luxe inte tutto o palaçio

    è saltata di nuovo la connessione!

    l’é anæto via torna a connescion!

Conjugations

anâ

Indicative

Present

  1. mi vaggo/vaddo
  2. ti ti væ
  3. o/a va
  4. niatri anemmo
  5. viatri anæ
  6. liatri van

Imperfect

  1. mi anava
  2. ti t’anavi
  3. o/a l’anava
  4. niatri anavimo
  5. viatri anavi
  6. liatri anavan

Future

  1. mi aniò
  2. ti t’aniæ
  3. o/a l’anià
  4. niatri aniemo
  5. viatri aniei
  6. liatri anian

Subjunctive

Present

  1. che mi vagghe/vadde
  2. che ti ti vagghi/vaddi
  3. che lê o/a vagghe/vadde
  4. che niatri anemmo
  5. che viatri anæ
  6. che liatri vaggan/vaddan

Imperfect

  1. che mi anesse
  2. che ti t’anesci
  3. che lê o/a l’anesse
  4. che niatri anescimo
  5. che viatri anesci
  6. che liatri anessan

Conditional

  1. mi anieiva/aniæ
  2. ti t’aniësci
  3. o/a l’anieiva/aniæ
  4. niatri aniëscimo
  5. viatri aniësci
  6. liatri anieivan/aniæn

Imperative

  1. vanni ti!
  2. anemmo niatri!
  3. anæ viatri!

Past participle

  1. m. s. anæto
  2. m. p. anæti
  3. f. s. anæta
  4. f. p. anæte

Gerund

  1. anando

Indicative

Present

  1. mi fasso
  2. ti ti fæ
  3. o/a fa
  4. niatri femmo
  5. viatri
  6. liatri fan

Imperfect

  1. mi fava/faxeiva
  2. ti ti favi/faxeivi
  3. o/a fava/faxeiva
  4. niatri favimo/faxeivimo
  5. viatri favi/faxeivi
  6. liatri favan/faxeivan

Future

  1. mi faiò
  2. ti ti faiæ
  3. o/a faià
  4. niatri faiemo
  5. viatri faiei
  6. liatri faian

Subjunctive

Present

  1. che mi fasse
  2. che ti ti fasci
  3. che lê o/a fasse
  4. che niatri femmo
  5. che viatri
  6. che liatri fassan

Imperfect

  1. che mi fesse
  2. che ti ti fesci
  3. che lê o/a fesse
  4. che niatri fescimo
  5. che viatri fesci
  6. che liatri fessan

Conditional

  1. mi faieiva/faiæ
  2. ti ti faiësci
  3. o/a faieiva/faiæ
  4. niatri faiëscimo
  5. viatri faiësci
  6. liatri faieivan/faiæn

Imperative

  1. fanni ti!
  2. femmo niatri!
  3. viatri!

Past participle

  1. m. s. fæto
  2. m. p. fæti
  3. f. s. fæta
  4. f. p. fæte

Gerund

  1. fando/faxendo
sätâ

Indicative

Present

  1. mi sato
  2. ti ti sati
  3. o/a sata
  4. niatri sätemmo
  5. viatri sätæ
  6. liatri satan

Imperfect

  1. mi sätava
  2. ti ti sätavi
  3. o/a sätava
  4. niatri sätavimo
  5. viatri sätavi
  6. liatri sätavan

Future

  1. mi sätiò
  2. ti ti sätiæ
  3. o/a sätià
  4. niatri sätiemo
  5. viatri sätiei
  6. liatri sätian

Subjunctive

Present

  1. che mi sate
  2. che ti ti sati
  3. che lê o/a sate
  4. che niatri sätemmo
  5. che viatri sätæ
  6. che liatri satan

Imperfect

  1. che mi sätesse
  2. che ti ti sätesci
  3. che lê o/a sätesse
  4. che niatri sätescimo
  5. che viatri sätesci
  6. che liatri sätessan

Conditional

  1. mi sätieiva/sätiæ
  2. ti ti sätiësci
  3. o/a sätieiva/sätiæ
  4. niatri sätiëscimo
  5. viatri sätiësci
  6. liatri sätieivan/sätiæn

Imperative

  1. sata ti!
  2. sätemmo niatri!
  3. sätæ viatri!

Past participle

  1. m. s. sätou
  2. m. p. sätæ
  3. f. s. sätâ
  4. f. p. sätæ

Gerund

  1. sätando
scciuppâ

Indicative

Present

  1. mi scceuppo
  2. ti ti scceuppi
  3. o/a scceuppa
  4. niatri scciuppemmo
  5. viatri scciuppæ
  6. liatri scceuppan

Imperfect

  1. mi scciuppava
  2. ti ti scciuppavi
  3. o/a scciuppava
  4. niatri scciuppavimo
  5. viatri scciuppavi
  6. liatri scciuppavan

Future

  1. mi scciuppiò
  2. ti ti scciuppiæ
  3. o/a scciuppià
  4. niatri scciuppiemo
  5. viatri scciuppiei
  6. liatri scciuppian

Subjunctive

Present

  1. che mi scceuppe
  2. che ti ti scceuppi
  3. che lê o/a scceuppe
  4. che niatri scciuppemmo
  5. che viatri scciuppæ
  6. che liatri scceuppan

Imperfect

  1. che mi scciuppesse
  2. che ti ti scciuppesci
  3. che lê o/a scciuppesse
  4. che niatri scciuppescimo
  5. che viatri scciuppesci
  6. che liatri scciuppessan

Conditional

  1. mi scciuppieiva/scciuppiæ
  2. ti ti scciuppiësci
  3. o/a scciuppieiva/scciuppiæ
  4. niatri scciuppiëscimo
  5. viatri scciuppiësci
  6. liatri scciuppieivan/scciuppiæn

Imperative

  1. scceuppa ti!
  2. scciuppemmo niatri!
  3. scciuppæ viatri!

Past participle

  1. m. s. scciuppou
  2. m. p. scciuppæ
  3. f. s. scciuppâ
  4. f. p. scciuppæ

Gerund

  1. scciuppando